I Found It Somewhere, but I Cannot Find It

2018

interactive site specific installation, Synagogue

2700 ceramic tiles

Samorin, At Home Gallery

photo: Peter Čintalan and archive of author

(for slovak scroll down)

´Tis true without lying, certain & most true. That which is below is like that which is above & that which is above is like that which is below to do the miracles of one only thing.1

 

The principle of analogy is the essential hermetic method for unveiling mysterious relations between things and phenomena. Above and below, the human and the universe, microcosmos and macrocosmos, microeconomy and macroeconomy, microevolution and macroevolution,  microanalysis and macroanalysis, microinfluence and macroinfluence,  microclimate and macroclimate.   

 

Mirroring, gnirorriM. 

 

                                     

The ceiling is a materialization of the sky. The ceiling is shifted onto the floor, the sky falls onto the earth. 

 

The touch of the sky and the earth is apocalyptic and cosmogonic at the same time. At the beginning of time the Sky-father and the Earth-mother were lying in a firm embrace, out of which many children were born. The children lived in the tight place between their bodies, in darkness. As they kept growing, they started to desire light and space. They came up with the idea to separate their parents, so that the sky hangs above them as a stranger and the earth nurtures them from below as a mother.  And so they started pressing with their arms and legs. After a great effort, with 

a scream of surprise, they managed to tear their parents apart and to create the world. Since then, the sky and the earth are longing for each other, the sky weeps over his lost wife and the earth shakes with desire for her lost lover.2

 

The sky in the synagogue carries an image of an eight-pointed star. Eight is the number of balance and order, two fours, two squares on top of each other. Eight points of the star symbolize four corners of space (north, south, east, west) and time (two solstices and two equinoxes). The axis of the points converge into the center that represents a fixed point in the universe, the innermost secret of world order. The ornament as a notation of a cosmological secret, a hermetic equation, a method for storing knowledge. 

 

The pattern that fills the area of the main design is a version of an ancient ornament called “The Breath of the Compassionate”, which is also a cosmological model of the universe. The pattern is composed of alternating eight-pointed stars and crosses and is visually expanding and contrasting, resembling inhalation and exhalation. It represents the process of God´s eternal breath, in which energy is manifested in forms and the universe is being periodically renewed, created and dissolved. 

 

                                                                 

To look up. To observe carefully the design on the ceiling - shapes, colors, patches of plaster, mended holes. To remember a fragment of the image, any peculiarity - a crack, a stain, a scratch. To look for it among the scattered pieces on the floor, they all look the same. To compare, to turn, to find. Immersion, meditation. 

 

The art of remembering, mental gymnastics: the most common type of ancient mnemonic systems is the “architectural” one. One should memorize a building, as spacious and complex as possible, with many details, hallways, arcades, niches. Into this memory-architecture one should place various images, forms or signs, signifying the things one wishes to remember. When the memorized facts need to be refreshed, one just mentally strolls inside this building, observes the images that s/he placed into it and demands from the guards what s/he had left there. 

 

There is nothing brought into this space that was not here already. The pattern from the ceiling mirrored onto the floor brings symmetry into the space; what is above becomes as what is below and vice versa. The composed image gradually covers the new grey floor, an unfitting architectural element that replaces the missing original floor. At every moment, the process looks like a liminal state between building and deconstructing, between the construction and the destruction of the world. 

 

Memory as a working tool for building the world. Memory is a type of knowledge; we remember only things that we once knew. Memorizing a hermetical formula is a way of grasping lost wisdom. Building a new world image from splinters of the old one, recollecting the secrets that we never knew. Embodied memory acquired through movement, work or choreography, influences the semantic memory: to know-how affects to know-that. Paving an image as a way to knowledge. 

 

Collective work on re-constructing the mystical diagram, an attempt to reach the original despite the limitations of the senses, a difference of what is below to what is above. Reading the image through the body, comprehending knowledge through repetitive movements, alchemical choreography. Symbolic building of the temple, secret societies, free masonry, building material from Baumax. A riddle. 

 

Mereological layer of the collective enterprise: every part influences the whole. The placement of each tile-pixel, correct or incorrect, influences all the others and determines the overall composition. Sharing memory, time, a secret. 

 

Pieces of the image from the ceiling get scattered into various heads, every fragment is uploaded into a different mind, pressed into another memory. People disperse north, south, east, west and the splinters of the design travel in them. The ceiling of the synagogue expands, stored in people´s memories, it spreads across distances. The ornament is re-configured and transformed in space and time, it gradually gets layered with other memories, until it fades away and disappears. 

 

1. The funding dogmas of hermetic knowledge are stated in the thesis of The Emerald Tablet. They express the essence of the original ancient Egyptian esoterism and are the source material for hermetic philosophy and European alchemy. The authorship is assigned to the ancient Egyptian god Thovt, translated into  greek as Hermés Trismegistos.  

 

2. Ranginui and Papatūānuku, one of Maori´s legends of cosmogenesis. 

 

3. The art of remembering, as described in an anonymous Roman text Ad Herennium.

 

text by Lucia Tkáčová

 

..............................................

Je pravdivé, je isté, je skutočné, že to, čo je dole, je ako to, čo je hore a to, čo je hore, je ako to, čo je dole, aby dokonané boli divy jedinej veci.1

 

Princíp analógie je základnou metódou hermetického spoznávania súvislostí medzi vecami a javmi. Dole a hore, človek a vesmír, mikrokozmos a makrokozmos, mikroekonómia a makroekonómia, mikroevolúcia a makroevolúcia, mikroanalýza a makroanalýza, mikrovplyv a makrovplyv, mikroklíma a makroklíma. 

 

Zrkadlenie, eineldakrZ. 

 

                                     

Strop je zhmotnenie neba. Strop sa prenáša na podlahu, obloha padá na zem. Dotyk neba a zeme je apokalyptický a zároveň kozmogonický. Na začiatku času ležali nebo-otec 

a zem-matka v tesnom objatí, z ktorého sa zrodilo veľa detí. Tieto žili v škárke medzi ich telami, v tme. Ako deti rástli, odnechcelo sa im ležať v tmavom a tesnom objatí a začali túžiť po svetle. Vymysleli teda, že rodičov oddelia, nech nebo nad nimi visí ako cudzinec a zem ich zospodu živí ako matka. A dali sa do tlačenia, zapreli sa rukami a nohami, až sa im po veľkej námahe a s výkrikom prekvapenia podarilo rodičov oddrapiť a vytvoriť svet. Odvtedy nebo a zem po sebe márne túžia, nebo plače za pozemskou milenkou a zem sa trasie túžbou 

po nebeskom milencovi.2

 

Obloha v synagóge nesie obraz osemcípej hviezdy. Osem je číslo rovnováhy a poriadku, dve štvorky, dva štvorce položené na sebe. Osem cípov hviezdy symbolizuje štyri kúty priestoru (sever, juh, východ, západ) a času (dva slnovraty a dva equinoxy). Osi cípov sa zbiehajú do stredu, pevného bodu vesmíru, najvnútornejšieho tajomstva usporiadania sveta. Ornament ako zápis kozmologického tajomstva, hermetická rovnica, spôsob u(s)chovania vedomostí.

 

Vzorka, ktorá vypĺňa plochu hlavného motívu, je verziou starobylého ornamentu nazývaného „dych súcitného“, ktorý je zároveň kozmologickým modelom vesmíru. Vzor skomponovaný zo striedajúcich sa osemcípych hviezd a krížov sa zdanlivo rozťahuje a sťahuje, pripomína nádych a výdych. Znázorňuje proces nekonečného božieho dychu, pri ktorom sa energia vteľuje do foriem a vesmír sa periodicky obnovuje, vytvára, udržuje a rozpúšťa. 

                                                     

Pozrieť sa hore. Očami pozorne sledovať vzor na strope, tvary, farby, ostrovčeky malty, zalátané diery. Zapamätať si kúsok obrazca, akúkoľvek osobitosť - trhlinu, škvrnu, škrabanec. Hľadať ju medzi zlomkami obrazu na zemi, všetky vyzerajú rovnako. Prirovnávať, otáčať, nájsť. Pohrúženie, meditácia. 

 

Umenie pamäti, vnútorná gymnastika: najbežnejším typom antického mnemonického systému je „architektonický“. Zapamätáme si budovu čo najrozmernejšiu a najrozmanitejšiu, s čo najviac detailami, chodbami, stĺporadiami, výklenkami, klenbami. Do tejto spomienky-architektúry umiestnime rôzne obrazy, formy, značky či podoby toho, čo si chceme zapamätať. Keď potrebujeme oživiť zapamätané fakty, prechádzame sa v mysli touto budovou, prezeráme si obrazy, ktoré sme tam nechali a požadujeme od strážcov to, čo sme tam uložili. 

 

Do priestoru nie je vložené nič, čo sem nepatrí. Zrkadlenie vzoru zo stropu na podlahe priestor symetrizuje a uzatvára, hore sa stáva dole a dole sa stáva hore. Vyskladaný obraz postupne zakrýva sivú novodobú podlahu, nepatričný architektonický prvok, ktorý nahrádza chýbajúcu pôvodnú dlážku, vypadnutý pixel. Proces v každom momente vyzerá ako liminálny stav medzi búraním a stavaním, medzi konštrukciou a deštrukciou sveta. 

 

Pamäť ako pracovný nástroj pri stavaní sveta. Pamäť je typ poznania; pamätáme si veci, ktoré sme raz vedeli. Zapamätávanie hermetického obrazca je spôsob, ako zachytiť stratenú múdrosť. Poskladať nový obraz sveta so zlomkov starého, rozpomínaním sa na tajomstvá, tkoré sme nikdy nevedeli. Vtelená pamäť, získaná cez pohyb, prácu, choreografiu vplýva na semantickú pamäť , vedieť-ako ovplyvňuje vedieť-že. Dláždenie obrazu ako cesta k poznaniu. 

 

Kolektívna práca na re-konštrukcii mystického diagramu, snaha priblížiť sa originálu napriek obmedzeniu zmyslov, posun v tom, čo je dole oproti tomu, čo je hore. Čítanie obrazca cez telo, pochopenie múdrosti cez opakujúce sa pohyby, alchymická choreografia. Symbolická výstavba chrámu, tajné združenia, slobodné murárstvo, stavitelia chrámu, stavebný materiál z Baumaxu. Hlavolam. 

 

Mereologická rovina kolektívneho snaženia: každá časť ovplyvňuje celok. Umiestnenie každej kachličky-pixelu, chybné alebo správne, ovplyvňuje všetky ostatné, určuje kompozíciu celého obrazca. Zdieľanie pamäte, času, tajomstva. 

 

Kúsky obrazca zo stropu sa počas skladania roztrúsia do rôznych hláv, každý úlomok sa načíta do inej mysle, vtlačí do inej pamäti. Ľudia sa rozídu na sever, juh, východ, západ, ale črepy obrazu cestujú v nich. Strop synagógy rastie, uložený v mysliach ľudí sa šíri po svete, obrazec sa preskupuje v priestore a čase, až kým ho postupne neprekryjú iné spomienky, nevybledne a nezmizne.

 

 

1. Základné dogmy hermetizmu sú obsiahnuté v tézach Smaragdovej dosky. Vyjadrujú esenciu pôvodného staroegyptského ezoterizmu a sú základným prameňom štúdia hermetickej filozofie a kľúčom európskej alchýmie. Autorstvo sa pripisuje staroegyptskému bohovi Thovtovi, grécky nazývanému Hermés Trismegistos.  

 

2. Ranginui a Papatūānuku, jeden z maorských mýtov o stvorení sveta.

 

3. Umenie zapamätávania, ako ho opisuje anonymný antický text Ad Herennium.

 

 

text napísala Lucia Tkáčová